II. časť
III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia
1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov
Klasifikáciu a hodnotenie vedomostí a správanie žiakov budeme v súlade s Metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu schválenými MŠ zo dňa 25.5.1994 pod č. 2489/1994 – 211.
Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so ŠVVP v bežných základných školách, schválené MŠ-SR rozhodnutím č. 6164/96 – 153 zo dňa 12. decembra 1996 s platnosťou od 1.1.1997 a Metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s vývinovými poruchami učenia a správania v základných a stredných školách č. CD -2004 – 12003/23597 -1 095 schválené MŠ –SR dňa 31.8.2004 s platnosťou od 2.9.2004. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a práce so začlenenými žiakmi je i hodnotenie ich práce, postupov vo vzdelávaní. Začlenení žiaci sú hodnotení známkami podľa odporúčania CPPP, ktoré žiaka diagnostikovalo. Pri hodnotení sa učitelia riadia konkrétnymi odporúčaniami pre daný druh a stupeň postihnutia. Na návrh špeciálneho pedagóga niektorí integrovaní žiaci sú oslobodení od hodnotenia a klasifikácie cudzieho jazyka a hodiny majú nahradené individuálnou surdopedickou a logopedickou starostlivosťou u školského špeciálneho pedagóga. klasifikácie cudzích jazykov, o čom vedenie školy vydá rozhodnutie. Rodičia majú možnosť zúčastňovať sa na vyučovaní spolu so svojím postihnutým dieťaťom, kde mu môžu pomáhať pri získavaní vedomostí. Centrum Effeta napomáha škole pri poskytovaní asistenta učiteľa pre sluchovo postihnuté deti a tlmočníkov posunkového jazyka. Na výchove a vzdelávaní znevýhodnených detí sa podieľa tím pracovníkov školy, a to pedagóg predmetár, školský špeciálny pedagóg, asistent učiteľa, tlmočník posunkového jazyka a rodičia.
2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
Hodnotenie zamestnancov sa bude zakladať na bodovom hodnotení. Body sa budú prideľovať na základe:
• Pozorovania (hospitácie)
• Výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (žiacke súťaže, didaktické testy)
• Hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.
• Hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy
3. Hodnotenie školy
Vlastné hodnotenie školy zameriame na:
• ciele, ktoré si škola stanovila v Školskom vzdelávacom programe
• posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom
programe
• oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie
Pravidelne budeme sledovať:
• podmienky na vzdelávanie
• prostredie – klímu školy
• priebeh vzdelávania – vyučovací proces - metódy a formy vyučovania
• úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
• úroveň výsledkov práce školy
• výsledky vzdelávania
• riadenie školy
• spokojnosť s vedením školy a učiteľmi
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:
• dotazníky pre žiakov
• dotazníky pre absolventov školy
• analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach
• SWOT analýza
IV. Školský učebný plán
Učebný plán pre 1. ročník
Vzdelávacia oblasť
predmety
ŠVP
Voliteľné
hodiny
ŠkVP
Jazyk
a komunikácia
Slovenský jazyk
a literatúra
8
1
9
Anglický jazyk
2
2
Matematika
a práca
s informáciami
Matematika
4
4
Príroda
a spoločnosť
Prírodoveda
Vlastiveda
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
Človek a hodnoty
Náboženstvo
0,5
1,5
2
Umenie a kultúra
Výtvarná výchova
1
1
Hudobná výchova
1
1
Zdravie a pohyb
Telesná výchova
2
2
Spolu
17
5
22
Učebný plán pre 2. ročník
Vzdelávacia oblasť
predmety
ŠVP
Voliteľné
hodiny
ŠkVP
Jazyk
a komunikácia
Slovenský jazyk
a literatúra
6
2
8
Anglický jazyk
2
2
Matematika
a práca
s informáciami
Matematika
4
4
Informatická výchova
1
1
Príroda
a spoločnosť
Prírodoveda
Vlastiveda
1
1
1
1
Človek a hodnoty
Náboženstvo
1
1
2
Umenie a kultúra
Výtvarná výchova
1
1
Hudobná výchova
1
1
Zdravie a pohyb
Telesná výchova
2
2
Spolu
18
5
23
Učebný plán pre 5. ročník :
Vzdelávacia oblasť
Predmet
ŠVP
Voliteľné
hodiny
ŠkVP
Jazyk
a komunikácia
Slovenský jazyk
a literatúra
5
5
Anglický jazyk
3
1
4
Matematika
a práca
s informáciami
Matematika
3,5
1,5
5
Informatika
0,5
0,5
1
Človek
a spoločnosť
Dejepis
1
1
Geografia
1
1
2
Občianska náuka
1
1
Človek a príroda
Biológia
1
1
2
Človek a hodnoty
Náboženstvo
1
1
2
Umenie a kultúra
Výtvarná výchova
1
1
Hudobná výchova
1
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová
2
2
Spolu
21
6
27
Učebný plán pre 6. ročník :
Vzdelávacia oblasť
Predmet
ŠVP
Voliteľné
hodiny
ŠkVP
Jazyk
a komunikácia
Slovenský jazyk
a literatúra
4
4
Anglický jazyk
3
3
Ruský jazyk
1
1
Matematika
a práca
s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
0,5
0,5
1
Človek
a spoločnosť
Dejepis
1
0,5
1,5
Geografia
1
0,5
1,5
Občianska náuka
1
1
Človek a príroda
Biológia
1
1
2
Chémia
0,5
0,5
1
Fyzika
1
1
2
Človek a hodnoty
Náboženstvo
1
1
2
Umenie a kultúra
Výtvarná výchova
1
1
Hudobná výchova
1
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová
2
2
Spolu
23
6
29
Rámcový učebný plán ZŠ sv. Marka v Nitre
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Spolu
ŠkVP
ŠkVP
ŠVP
Jazyk a komunikácia
slovenský jazyk a literatúra
9
8
8
8
4
4
4
5
5
55
49
anglický jazyk
2
2
4
4
4
3
4
4
4
31
21
nemecký jazyk
1
1
2
2
6
4
92
74
P Príroda a spoločnosť
prírodoveda
0,5
1
1
1
3,5
3,5
vlastiveda
0,5
1
1
1
3,5
3
7
6,5
Človek a príroda
fyzika
2
2
2
1
7
5
chémia
1
1
1
2
5
4
biológia
2
2
1,5
1
1
7,5
5,5
environ. výchova
0,5
1
1
2,5
0
22
14,5
Človek a spoločnosť
dejepis
1
1,5
1
1
2
6,5
6
geografia
2
1,5
2
1,5
2
9
5
občianska náuka
1
1
1
0,5
0,5
4
4
19,5
15
Človek a hodnoty
Náboženstvo
2
2
2
2
2
2
2
2
2
18
7,5
18
7,5
Matematika a práca s informáciami
matematika
4
4
4
4
5
5
4
3,5
4
37,5
33
informatika
0
0
0
0
1
1
1
1
1
5
2,5
informatická výchova
1
1
1
3
3
45,5
38,5
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
1
1
1
svet práce
0,5
0,5
1
1
technika
0,5
0,5
1
1
3
3
Umenie a kultúra
výtvarná výchova
1
1
1
1
1
1
1
7
7
hudobná výchova
1
1
1
1
1
1
1
7
7
výchova umením
0,5
0,5
1
1
15
15
Zdravie a pohyb
telesná výchova
2
2
2
2
2
2
2
2
2
18
18
18
18
Spolu povinná časť
17
18
20
21
21
23
24
24
24
192
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny
5
5
5
5
6
6
6
6
6
50
50
Spolu : povinná časť
č + voliteľné hodiny
22
23
25
26
27
29
30
30
30
242
242
V. Učebné osnovy
Podrobné učebné osnovy sú uvedené v štátnom vzdelávacom programe ako prílohy. Uvádzame len osnovy predmetov doplnené voliteľnými hodinami.
ISCED 1
Anglický jazyk
Charakteristika vyučovacieho predmetuVyučovanie cudzích jazykov sprostredkováva učiacim sa množstvo jazykových kompetencií tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám občana žijúceho v EÚ.
Rozvoj a podpora kompetencií v cudzom jazyku umožňujú učiacim sa využívať slobodu pracovať a študovať v rámci krajín spoločnej Európy, prispievajú k objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom.
Požiadavky pre vzdelávanie v cudzích jazykov vychádzajú zo spoločného Európskeho rámca pre jazyky, ktorý popisuje úrovne ovládania jazyka.
Spoločný názov pre úroveň A1 a A2 je používateľzákladného jazyka (independent learner), čo predpokladá, že učiaci sa ovláda jazyk v základnom rozsahu, čo mu umožňuje opisovať každodenné situácie predvídateľného obsahu, i keď vo všeobecnosti je nútený obsah výpovede obmedziť a hľadať slová. Požiadavky kladené na učiaceho sa predpokladajú jeho uvedomelý prístup k osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto koncepcia umožňuje učiacemu sa, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať a sám si zvolil úroveň náročnosti.
Ciele
- vzbudenie záujmu o jazyk a kultúru
- sprostredkovanie základných vedomosti v anglickom jazyku
- umožnenie dorozumievať sa v inom jazyku ako vo vlastnom
- formovanie všestranne rozvinutej osobnosti podporovaním rozvoja schopnosti
- poznávanie sveta a podporovanie vlastného sebavedomia
Výchovné a vzdelávacie stratégie
- rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, a tieto výrazy a frázy dokáže používať,
- dokáže predstaviť seba aj iných a dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná, a o veciach, ktoré vlastní,
- dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom
Kompetencie
Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pri používaní a učení sa jazyka sa rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do jazykových činností, ktoré sa týkajú jazykových procesov, pri ktorých si vytvára, alebo prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych oblastí. Kompetenciedefinujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať.
Všeobecné kompetencie
sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.
Učiaci sa na úrovni A1 v 1. ročníku rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
- získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
- opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
- uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
- pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
- udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
- pochopiť zámer zadanej úlohy,
- účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetenciesú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie zahrňujú nasledovné zložky:
Jazyková kompetencia
- používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov, týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,
- má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,
- prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,
- ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
Sociolingvistická kompetencia
- dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
- vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa
Pragmatická kompetencia
- dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou spojovacieho výrazu,
- dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede.
Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnostinemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne, rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú mu pomaly a zreteľne adresované.
Čítanie s porozumením
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc.
Ústny prejav – dialóg
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti týkajúcej sa osobnej informácii, používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho, ako sa má, vie predstaviť seba a reaguje, keď ho predstavujú, rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,
rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť.
Ústny prejav –monológ
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a opísať seba , miesto, kde žije.
Prierezové témy
Dopĺňajú základné témy a ich úlohou je:
- formovať vzťah žiakov k občanom národov Európy,
- formovať vzťah k životnému prostrediu,
- využívať dostupné informačné technológie,
- viesť žiakov k zodpovednosti v dopravných situáciách.
Prírodoveda
Charakteristika predmetu
Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.
Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede
Ciele predmetu
Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:
- spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.
- rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.
-
rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých
zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. - opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.
- rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.
- nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.
- tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.
- uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.
- poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.
Čiastkové ciele predmetu
Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj mysleniadieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čonajviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby:
- sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),
- sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),
- sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí
schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),
- sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čímneskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),
- sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisíschopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou - analýzou javu s imaginárnym druhým ja - využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),
- si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosťtvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).
Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľnespája rozvoj poznatkového
systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby:
- si správne naplnili avzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujúbežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) - napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet - ako spolu súvisia a prečo
- si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (sčím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) napr. čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba
- si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckejkomunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov,
- si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanieekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy,...
- si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (sčím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) - napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...
Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisíaj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky: Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu). Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce). Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom).
Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantáziea preferenciou logických princípov myslenia). Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách). Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedné gramotným.
Hodnotenie predmetu:
Podstatou kontroly a hodnotenia je zisťovanie vedomostí ,schopností, zručností a postojov žiaka podľa cieľa výučby. V súčasnosti pri práci s učebnicou pre 1.ročník v predmete Prírodoveda je ponúkaných viacero možností hodnotenia.
Moderné kontrolné a hodnotiace činnosti majú najmä rozvíjajúci charakter, pretože do hodnotenia je zapájaný aj žiak, ktorý sa stáva viac subjektom ako objektom hodnotenia. Okrem rozvoja personálnej kompetencie žiak nadobúda hodnotiace kompetencie v troch oblastiach:
- vie hodnotiť seba,
- vie hodnotiť svet,
- vie prijať hodnotenie iných.
Žiaci dokážu sami hodnotiť svoju prácu súbormi symbolov, ktoré táto moderná učebnica ponúka. Pri práci s pracovným zošitom je vhodné používať slovné hodnotenie. Takýto druh rozvíja osobnosť žiaka a pomáha mu lepšie odstrániť nedostatky.
Učebné zdroje:
PaedDr. Lucia Žigová, Mgr. Adriana Jančichová, Doc. PaeDr. Alena Doušková, PhD. Prírodoveda pre 1.ročník základných škôl- pracovný zošit ISBN 978-80-7158-902-0